V súčasnom slovenskom politickom diskurze pozorujeme znepokojujúci trend nárastu výrazne agresívnej a dehumanizačnej rétoriky. Ako sociálni psychológovia považujeme za nevyhnutné upozorniť na závažné dôsledky, ktoré takáto komunikácia má na sociálnu kohéziu obyvateľstva, ktorá je potrebná, ak chceme úspešne čeliť mnohorakým krízam a nestabilite.
Človek je svojou podstatou sociálna bytosť, ktorá sa vyznačuje veľkou mierou konformity, ktorá sa prejavuje v tendencii prispôsobovať sa autoritám, preberať ich postoje a hodnoty. Konformita sa spája s poslušnosťou voči autoritám a nízkou mierou kritickosti. Tí jednotlivci, ktorí sú vysoko konformní, nielen nekriticky prijímajú prejavy autorít, ale ich aj ďalej šíria a presadzujú vo svojom sociálnom prostredí.
Ak politickí predstavitelia vo výraznej miere pravidelne používajú agresívny slovník a dehumanizačné vyjadrenia voči určitým skupinám obyvateľstva, spúšťajú tým kaskádu sociálno-psychologických procesov.
Kaskádovité šírenie dehumanizačného a agresívneho štýlu rétoriky vedie k jeho normalizácii. To, čo bolo kedysi považované za neprijateľné, sa stane bežné, normálne a teda “novou normou”. V tomto bode to výrazne znižuje kvalitu ľudí v celej spoločnosti a ohrozuje duševné zdravie populácie. Dlhodobé vystavenie obyvateľstva agresívnej rétorike má aj závažné psycho-sociálne dôsledky. Zvyšuje sa miera úzkosti, strachu, násilia, nedôvery až nepriateľstva medzi rôznymi skupinami obyvateľstva. Dochádza k radikalizácii v politike, v občianskom živote.
Dehumanizácia protivníkov aktivuje v ľuďoch základné pudové mechanizmy našej evolučnej minulosti, ktoré potláčajú empatiu a súcit a ktoré podporujú „tribalizmus“ – teda silnú identifikáciu s vlastnou skupinou a hrubé zaobchádzanie
„s tými druhými“. To môže viesť až k fyzickému násiliu. Dehumanizácia i verbálna agresia sú veľmi úzko späté s fyzickým násilím, čo môže prerásť za istých podmienok až do genocídy.
Nejde teda len o uzatváranie sa do vlastných sociálnych bublín, kde sa členovia vzájomne utvrdzujú vo vlastnom vnímaní reality a vymedzujú voči svojim nepriateľom pričom odmietajú akceptovať iné perspektívy a skupiny. Ide aj o stupňovanie nedôvery voči iným skupinám, stupňovanie nepriateľského slovníka a zníženej ochoty spolu komunikovať, tobôž viesť konštruktívny a vecný dialóg. Toto fragmentovanie výrazne uľahčujú sociálne siete, ktoré kvôli vyššie uvedenému facilitujú radikalizáciu jednej časti obyvateľstva a marginalizáciu inej časti.
Problém sa kumuluje dlhšie. Napríklad od konfrontačného štýlu politikov počas pandémie badať prehlbujúcu sa nedôveru voči zdravotníkom, vedcom i občianskemu sektoru. Dnešná vláda túto fragmentáciu spoločnosti ďalej prehlbuje a časť obyvateľstva nedôveruje polícii, súdom, štátnym inštitúciám, pričom mladí ľudia nedôverujú slovenskému školstvu. Pojem „politik“ je dlhodobo vnímaný ako nadávka, takže dnešná politika a jej útočný diskurz odrádzajú potencionálne záujemkyne a záujemcov.
Dochádza k erózii sociálneho kapitálu v dôsledku atomizácie a fragmentácie na nepriateľské tábory, ktoré sa už navzájom nepočúvajú. Tým je značne oslabená naša SPOLOČNÁ schopnosť riešiť spoločné problémy, pokojne sa dohodnúť na spôsobe a stratégií ako čeliť výzvam súčasnej komplexnej a nestabilnej doby na lokálnej, európskej a svetovej úrovni.
Je našou spoločnou zodpovednosťou tento radikalizujúci trend zastaviť a zvrátiť. Je potrebné vytvárať priestor pre konštruktívny dialóg založený na vzájomnom rešpekte a uznaní ľudskej dôstojnosti každého jednotlivca.
Byť slušný a úctivý aj k oponentovi nie je slabosť ani hanba – je to prejav zrelej osobnosti a predpokladom viesť konštruktívny dialóg.
Za občianske združenie REŠTART – Slovensko 21.storočia: