V posledných týždňoch sledujeme eskaláciu napätia vo vzťahoch medzi slovenskou a ukrajinskou vládou v súvislosti s dodávkami energií a tranzitom ruského plynu. Situácia sa vyostrila najmä po návšteve predsedu vlády SR v Moskve a jeho následných vyjadreniach na adresu ukrajinského prezidenta. Vzhľadom na kritickú závažnosť energetických vzťahov medzi Slovenskom, Ukrajinou a Ruskom, ako aj širšie geopolitické súvislosti, považujeme za potrebné vyjadriť sa k tejto téme. Naše občianske združenie REŠTART – Slovensko 21. storočia (ďalej REŠTART 21) ponúka k tejto situácii nasledujúce verejné stanovisko:

Predseda vlády SR prekrýva svoje zahraničnopolitické zlyhania útokom na ukrajinského prezidenta. Robí to vydieraním vojnou skúšaných Ukrajincov, zastavením dodávok elektrickej energie na Ukrajinu a obmedzením pomoci ukrajinským utečencom žijúcim na Slovensku. Svojou takzvanou suverénnou zahraničnou politikou na všetky štyri svetové strany dostal slovenskú vládu do izolácie. Zbavil ju spojencov pri presadzovaní slovenských záujmov. Svojimi vyhláseniami si zničil dôveryhodnosť u najdôležitejších partnerov.

S ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským si nevybudoval normálne vzťahy. Opakovane ho urážal a napokon vyprovokoval konflikt s ním na ostatnom zasadnutí Európskej rady, kde utrpel fiasko. Predsedovia vlád členských štátov ho nepodržali. R. Fico tiež prekrýva svoju neschopnosť vysvetliť, na čom sa vlastne dohodol s ruským prezidentom. Išlo o čudne zorganizovanú návštevu v Kremli, ktorou legitimizoval Putinov zločin proti mieru spáchaný inváziou na Ukrajinu. Odpútava tak pozornosť slovenských občanov od základného faktu – ak by nebolo ruskej agresie proti Ukrajine, dodávky plynu aj ropy cez Ukrajinu na Slovensko by bez problémov pokračovali.

Tým, že vyrobil z Volodymyra Zelenského škodcu a nepriateľa slovenského národa, usiluje sa premiér mobilizovať proruských a protiukrajinských zradikalizovaných voličov. Snaží sa posilniť svoje volebné preferencie a udržať sa pri moci. Robí to za cenu ďalšieho prehĺbenia straty dôvery u najbližších spojencov v EÚ a zničenia vzťahov s Ukrajinou.

O tom, že Ukrajina nepredĺži dohodu s Gazpromom o tranzite ruského plynu, sa vedelo dlho. Ukrajina túto dohodu dodržiavala napriek tomu, že ju Rusko napadlo. Vinníkom situácie je Rusko. Gazprom a Kremeľ dali Ukrajine neprijateľné podmienky. Tranzit cez Ukrajinu môže pokračovať len vtedy, ak sa Ukrajinci vzdajú všetkých svojich nárokov z arbitráží za zhabaný majetok na polostrove Krym po jeho anexii. Ide o vyše 4 miliardy amerických dolárov, ktoré Ukrajincom priznali súdy.

Okrem toho ukrajinský Naftogaz nesmie od Gazpromu požadovať ďalšie odškodnenie za nedodržanie zmluvy platnej do 31. decembra 2024. Toto odškodnenie predstavuje

aktuálne zhruba 1,2 miliardy dolárov. Mimochodom, takéto odškodnenie malo žiadať aj Slovensko. Prečo tak neurobilo, je otázka na slovenskú vládu.

Prijať takéto podmienky by pre Ukrajinu znamenalo nielen vzdať sa vysúdených peňazí. Musela by tiež akceptovať anexiu Krymu a legitimizovať násilné obsadenie časti svojej krajiny, vrátane zariadení na ťažbu ropy a plynu, ktoré vlastnila.

To jednoducho vedenie ukrajinského štátu nemohlo akceptovať. Ak slovenský predseda vlády tlačí nielen na prezidenta Zelenského, ale aj na EÚ, aby tieto podmienky akceptovali, stáva sa jasným spojencom prezidenta Putina a obhajcom ruských záujmov.

Slovensko sa podobne ako iné krajiny (Česko a Poľsko) mohlo na danú situáciu pripraviť. Malo na to dostatok času. Premiér mal zavčasu vyjednávať s ukrajinským prezidentom, nie na poslednú chvíľu utekať za tým ruským. Jeho aktuálne kroky nezískajú podporu v EÚ. Iba zosilňujú izoláciu Slovenska a spôsobujú už aj vážne finančné straty:

• R. Fico odmietol prijať Ukrajinou ponúknuté kompenzácie za finančné ujmy. Tie by Slovensku vznikli stratou poplatkov za tranzit vo výške 500 miliónov eur.

• Slovensko nie je z pohľadu energetickej sústavy izolovanou krajinou. Je súčasťou spoločného Európskeho energetického systému. Jednostranné zastavenie dodávok elektriny zo SR na Ukrajinu by ohrozilo stabilitu energetickej sústavy v EÚ. Slovensko by navyše prišlo o zisky za predaj elektriny v objeme približne 200 miliónov eur ročne.

• Gazprom už v roku 2021 znížil a teraz úplne zastavil dodávky plynu pre Slovensko a Európu. Slovensko mohlo na základe platnej zmluvy s Gazpromom, podobne ako iné členské štáty EÚ, žiadať kompenzáciu za zastavenie dodávok. Tento nárok mohlo postúpiť na medzinárodnú arbitráž. To platí aj po 1. januári 2025. Vyčíslenie doterajších a nových strát pre Slovensko sa pohybuje v niekoľko sto miliónoch eur ročne. Otázkou je, prečo tak vláda SR nechce urobiť.

• Rokovania o povojnovej spolupráci a obnove Ukrajiny sa vedú už mimo zástupcov SR. To svedčí o zlom stave našich vzťahov s Ukrajinou. Ficova vláda sa vyhráža zastavením dodávok elektriny na Ukrajinu a pomoci ukrajinským utečencom na Slovensku. Používa tiež nepriateľskú rétoriku voči ukrajinskej hlave štátu. Preto sa po skončení vojny môže stať, že slovenské firmy prídu o obrovské zákazky na obnovu zničenej ukrajinskej infraštruktúry. Prídu tiež o obchodnú spoluprácu s ukrajinskými firmami.

Je načase, aby vláda opustila tento konfrontačný kurz motivovaný snahou mobilizovať voličov. Mala by sa vrátiť k racionálnemu vyjednávaniu.

Za občianske združenie REŠTART – Slovensko 21.storočia:

Peter Weiss, bývalý diplomat a spoluzakladateľ OZ REŠTART 21

Richard Modrák, odborník na energetiku a člen OZ REŠTART 21