Prečo sme sa rozhodli založiť REŠTART? Ja osobne zo sklamania a z hanby. Z toho, kde sme sa to 35 rokov po Nežnej revolúcií dopracovali.
Áno, aj do zápasu proti „starému režimu“ som sa pustil z hanby a rozhorčenia, že v čase keď už aj v Moskve viali „čerstvé vetry“ a Gorbačov spustil rozsiahle reformy, tak nám tu stále vládli starí stalinisti, neschopní zadubenci s hlavou v piesku. Bolo sa ich prosto treba zbaviť, zhodiť ich z piedestálu, na ktorom už nemali čo hľadať.
Dnes sme zasa v bahne. Po rokoch vládnutia dobrodruhov a neschopákov a la Matovič, všelijakých podivným „duchom“ preniknutých fanatikov nám dnes zasa vládnu iní: konšpirátori, plochozemci, pomýlení tradicionalisti, národniari, čo netušia čo to národ je; krasokorčuliari obľubujúci piruety na všetky štyri svetové strany; ľudkovia, čo netušia ako a kam by sa Slovensko malo „hýbať“ – ak môžem použiť tento Štúrov výraz, ako výzvu pre Slovákov, aby sa už všetci vzchopili.
Dnes sme priam zavalení pesimistickými správami o úpadku všetkého: zdravotných a sociálnych služieb, výuky našich detí a mládeže; živorenie regiónov a chudobnenie miest; stagnácia cestnej siete a rozpad železníc; a bývanie pre mladé rodiny, katastrofa – proste úpadok všetkého toho, čo sme kedysi volali „životná úroveň“.
Lenže poviem vám, že my Slováci na to máme! Na to, aby sme nielen prekonali tento skľučujúci stav, ale aby sme sa vyšvihli aj dopredu, hore, na špic. My nie sme odsúdení stále niekoho dobiehať, napodobňovať; nie, my nie sme menejcenní, my sme rovnako schopní, vynaliezaví, tvoriví a pracovití ako ktorýkoľvek iný národ!
Kde sa teda stala chyba?
Bol som za zmenu režimu, v Novembri ´89 som pomáhal pripravovať tribúny, formuloval som vyhlásenia a požiadavky a tešil sa na demokraciu. Ale nikde na zhromaždeniach som nevidel plagáty a nepočul skandovanie za „totálnu privatizáciu“, za zrušenie sociálneho zabezpečenia, vyššie ceny, zákaz odborov, za slobodu špekulantom, za priestor hazardným hrám či za fabriky pre milionárov…
Lenže to sa stalo!
Od jedných volieb k druhým sa hádame, ktorá politická strana má najviac masla na hlave a premýšľame, ktorá by mohla byť nádejou. Lenže pravdou je, že všetky, zdôrazňujem všetky politické strany podľahli lákadlám veľkých finančníkov, za každou sú „oligarchovia“: a tí určujú politiku a nie skutočné záujmy ľudí: záujmy zamestnanca, robotníka, pacienta, školáka, spotrebiteľa. Rozdiel medzi životom chudobných a bohatých narastá: lebo hodnoty solidarity a a ľudskosti sa z našej politiky vytratili úplne!
REŠTART 21 je iniciatívou, ktorá chce túto smutnú realitu zmeniť.
Som presvedčený, že Slovensko na to má: nielen, že sme schopní prekonať dnešný úpadok, ale som si istí, že Slovensko je schopné byť vpredu, byať na špici: máme pracovitých ľudí, vynachádzavých a tvorivých odborníkov, zanietené a odhodlané ženy a mladých, túžiacich ukázať svoje výnimočné schopnosti. Ba osobne som presvedčený, že nemusíme iba napodobňovať tých „vyspelých“, ale my samy máme na to objavovať nové a to nielen v technike a technológiách, ale aj v riešení sociálnych, ekonomických a ľudských problémov…
Áno, REŠTART– Slovensko 21. storočia myslí na to, na čo doterajšia politika ale úplne zabúdala: na ľudskosť. Aby sme nemali týrané deti v detských domovoch, ženy v rodinách, aby sme mali ľudské sestričky i lekárov, láskavých a chápavých učiteľov, kooperatívnych vedúcich, sociálne mysliacich zamestnávateľov, pozorných čašníkov, úctivých vodičov…
Teším sa, že sa vytvára široká skupina ľudí odhodlaných k posunutiu ba potlačeniu Slovenska na špic: tak aby sme sa za našu krajinu nemuseli hanbiť, aby sme nemuseli trpieť komplexom, že vždy len niekoho doháňame: Slovensko môže byť kvitnúcou krajinou.
A k tomu chce REŠTART prispieť. A môžem povedať, že ľudia, ktorí sa na našej platforme dávajú dokopy – na to majú!
Autor: Boris Zala