Náš člen Ján Košč, ekonomický analytik, spísal odbornú analýzu ohľadom PNky (práce-neschopnosti). Jej celé znenie môžete nájsť kliknutím na: tento odkaz.

Prinášame vám sumarizáciu a záver zistení nášho odborníka:

Dáta uvedené v tomto dokumente, ako aj širší kontext naznačujú, že snahou návrhu MPSVaR je najmä znížiť deficit Fondu nemocenského poistenia, ktorý sa začal tvoriť po roku 2019 v súvislosti s pandémiou a navrhovanou zmenou – rušením „fiktívnych“ PN, ho dostať do prebytku.

Prebytky Fondu nemocenského poistenia boli pred rokom 2020 používané na sanovanie deficitov Fondu dôchodkového poistenia, čo by dnes pomohlo jeho napätému deficitu, ktorý je tvorený dvoma faktormi. Prvým faktorom, ktorý má vplyv na jeho deficit, je existencia 2. dôchodkového piliera a v realite neuskutočnená plánovaná dotácia dôchodkového poistenia zo ziskov z privatizácie štátneho majetku. Druhým faktorom sú zvýšené výdavky na dôchodky,
ktoré súvisia s odmrazením minimálnych dôchodkov, reformou predčasného dôchodku (40 odpracovaných rokov), realizáciou plného 13. dôchodku a inými ad hoc zásahmi zrealizovanými v minulosti.

Zvýšenie kontroly oprávnenosti PN je citlivou témou, ktorá si vyžaduje dôkladné zváženie a zodpovedný prístup. Na jednej strane môže tento krok priniesť úspory pre sociálny systém a podporiť vyššiu produktivitu práce. Na druhej strane je však potrebné zohľadniť špecifické podmienky na Slovensku, kde zamestnanci čelia náročným pracovným podmienkam, regionálnym rozdielom a nerovnomernej dostupnosti zdravotnej starostlivosti. Aby reforma dosiahla svoj cieľ, je nevyhnutné pristupovať k nej komplexne, so zreteľom na širší kontext.

Kľúčovým krokom bude vypracovanie detailných analýz a výskumov, ktoré by mali identifikovať hlavné faktory ovplyvňujúce dĺžku a dôvody PN. Potrebná je metodologická presnosť pri zbere a interpretácii údajov, aby sa predišlo nesprávnym záverom na základe nesprávnej interpretácie dát. Súčasne je dôležité zrealizovať kvantitatívne aj kvalitatívne výskumy, ktoré poskytnú hlbší pohľad na príčiny regionálnych rozdielov v dĺžke, podieloch absencií z práce a na vplyv pracovných podmienok na zdravie zamestnancov.

Slovensko by malo usilovať o konvergenciu s vyspelými krajinami Európskej únie nielen v oblasti pracovných podmienok, ale aj vo financovaní i dostupnosti zdravotnej starostlivosti, ako aj vo výške náhrad za PN. To zahŕňa zlepšenie mzdovej úrovne, skrátenie pracovného času, obmedzenie nadčasovej práce a investície do prevencie chorôb spôsobených nepriaznivým pracovným prostredím.

Na záver je potrebné zdôrazniť, že úspešná reforma by nemala byť postavená výlučne na zvýšenej kontrole, ale aj na systematickom zlepšení zdravotníctva a pracovného prostredia na Slovensku. Vyvážený prístup, ktorý zohľadní potrebu efektivity a zároveň ochráni práva zamestnancov, bude kľúčom k dosiahnutiu pozitívnych výsledkov pre celú spoločnosť. Takáto reforma môže byť impulzom nielen pre zlepšenie zdravotného stavu populácie, ale aj pre vyššiu kvalitu života na Slovensku

Autor: Ján Košč