Nastal u mňa zvrat pri ponuke od Daniela Rabinu byť súčasťou občianskeho združenia: REŠTART – Slovensko 21. storočia. Ide o priestor, kde môžem využiť dlhoročné skúsenosti z profesijnej oblasti v doprave a procesných postupov vo verejnej správe.

Formovali ma viaceré praktické skúsenosti s verejnosťou, i s politickým vplyvom, nadhľad a pohľad na Slovensko z pôsobenia v tímoch s medzinárodnou mentalitou v zahraničí. Aj na základe toho cítim potrebu byť viac proaktívna a byť súčasťou REŠTARTu.

Na otázku: „Prečo stále nemáme diaľnicu z Bratislavy do Košíc?“ odpovedám, pretože to nebolo kontinuálne prioritou štátu a každá vláda má na tom svoj podiel nečinnosti.

Voľby a častá výmena manažmentu znamená pozastavenie procesov, zmenu priorít.

Prvýkrát počas svojho profesijného života mám potrebu podporiť rozvoj aj ako občianka v profesijne kvalifikovanej skupine ľudí so zámerom prinášať návrhy a koncepciu zlepšenia. Vypočuť si ich pohľad na vec, skĺbiť s expertízou a nachádzať súlad. Myslím si, že Slovensko potrebuje nájsť ďalšie kroky k zmene a preto som sa rozhodla byť súčasťou REŠTARTu. Reštartu zmeny k lepšiemu. Nikto iný to za nás neurobí, iba my sami. Pozerať sa z diaľky a neaktívne komentovať dianie nestačí. 

Diskutujeme so vzájomnou úctou a rešpektom, je to veľmi dôležité. Jednou z dôležitých tém pre mňa, hodnotovo a spoločensky, je aj téma prístupu k ženám v spoločnosti, dialóg o prepájaní a podpore ženských a mužským kvalít. 

Hodnotové a mentálne nastavenie lídra, predsedu OZ Daniela Rabinu mi dáva zmysel a dôveru v možné zlepšenie aj v praktickej rovine. Nenechajme túto hodnotovú bázu zahynúť. Ľudskosť a verejný dialóg, pre ktorý vytvárame bezpečný priestor: to sú ďalšie čriepky, ktoré ma viedli k rozhodnutiu, že chcem byť tohto súčasťou.

Želám si, aby nás svet vnímal ako občanov významného štátu, nie s ľútosťou ako teraz napr. v susednom Česku. Zámer začínam komunikáciou s publikom a odbornou verejnosťou, záujmom o ich potreby, rešpektovanie ich emócii, bez invektív a ponižovania, trpezlivosť a zrozumiteľnosť pri zdieľaní náročných tém, overenie si pochopenia, vedenie k spolupatričnosti.

„Prístup je malá vec, ktorá robí veľké rozdiely.“ Môj obľúbený výrok Winstona Churchilla. Vidieť témy a veci pohľadom toho, pre koho to je ! Vytvárať priestor so zámerom tvorby premyslenej koncepcie k realizácii, nie iba nápadov. Vypočuť občanov, čím žijú, čo riešia?

Tiež prepájať regióny krajiny. Pochádzam z východného Slovenska, sú  mi známe témy, ktoré tam ľudia riešia, ich vnímanie a možnosti. V dnešnej dobe máme bohatý prístup k informáciám. Považujem za kľúčové rozlíšiť, ktoré informácie sú správne a užitočné pre občanov či vybrané projekty. Rozdiely medzi regiónmi a hlavným mestom sú, nebudeme tvrdiť, že nie. Zmeny v technológiách nás nútia byť v strehu, byť flexibilní, zvedaví a zaujímať sa. Je jedno, na ktorej strane Slovenska žijeme. Stotožňujem sa s vyjadrením, ktoré viackrát vyslovil Boris Zala, že Slovensko môže byť na špici. Potenciál nato má! Poznať cestu, a kráčať tou cestou, sú však dve rozdielne veci. Každý občan by sa mal zaujímať o veci verejné, o priestor, v ktorom žije. 

So silnou podporou okolia, v ktorom zaznela aj veta: „Vlasta, ak máš ešte energiu, prosím choď do toho a rob niečo“, môžem byť aktívna a ponúknuť svoje skúsenosti, v kombinácii s vrodeným entuziazmom, energiou generovať akčné a systémové kroky. Využiť príležitosť a priestor ako prezentovať víziu úspešného a sebavedomého Slovenska. Vedieť ako vidíme samých seba v tomto štáte, je kľúčové. Verím, že pocit naliehavosti sa prebudí v mnohých občanoch Slovenskej republiky.

Autorka: Vlasta Papcunová