Návrat do Európy bol jedným z cieľov novembra 1989. Panuje zhoda, že členstvo prinieslo Slovensku mnohé výhody a že vlastne voči nemu neexistuje reálna alternatíva, ktorá by našej ekonomike umožnila podobné zapojenie do medzinárodného obchodu.
Kým členstvo v Schengene od decembra 2007 prinieslo voľný pohyb osôb a členstvo v Eurozóne od januára 2009 prinieslo cenovú stabilitu a odstránilo kurzovú neistotu, využitie transferov vo forme kohéznych fondov je diskutabilné. Slovensko sa zameralo na ich čerpanie, ktoré sa nedarí, pritom zanedbáva dôraz na efektívnosť, účelnosť a udržateľnosť. Skrytý dlh v infraštruktúre sa zvyšuje a zatiaľ neexistuje plán adaptácie na postupné (alebo náhle) znižovanie toku eurofondov na Slovensko.
Dlhodobo na Slovensku uplatňovaná politika nízkych miezd, ktorou sme si budovali konkurencieschopnosť, mala a stále má nepriaznivé dôsledky prejavujúce sa vo vysokom odleve rúk a mozgov. V súčasnosti pracuje v zahraničí cca 300 000 občanov Slovenska a približne 20 percent absolventov stredných škôl sa hlási na zahraničné vysoké školy. Tento odlev mozgov a rúk nám doma spôsobuje nedostatok pracovnej sily a odlev talentov.
Tieto dlhodobé trendy spôsobujú, že severovýchod Slovenska už uviazol v pasci rozvoja talentov a celému strednému i východnému Slovensku hrozí uviaznutie v tejto pasci. (ISA 2024c) Podľa EK je „región v pasci rozvoja talentov, ak sa v ňom medzi rokmi 2015 a 2020 zrýchľoval pokles počtu obyvateľov v produktívnom veku (25-64 rokov) a zrýchlenie bolo väčšie ako 7,5 na 1000 obyvateľov. Zároveň je v ňom podiel ľudí s vysokoškolským vzdelaním pod priemerom EÚ (údaje z roku 2020), pričom tento podiel rástol pomalšie ako priemer EÚ medzi rokmi 2015 a 2020“.
V tejto analýze sme ukázali, že miera participácie a zamestnanosti na Slovensku vzrástla – ale nie tak úspešne, ako v niektorých porovnávaných nových členských štátoch. Produktivita práce predbehla pracovné náklady, mzdy však na Slovensku ostávajú medzi najnižšími v Európe. Tempo hospodárskeho rastu je príliš pomalé, takže konvergencia k vyspelým štátom EÚ bude trvať ďalšie desaťročia. Aj vďaka vankúšu vytvorenom európskymi fondami na Slovensku neprebehla odporúčaná reforma daňových príjmov. Slovenské výdavky na infraštruktúry, ale aj vedu a výskum sú potom jedny z najnižších. Členstvo v Únii má medzi Slovákmi – napriek negatívnej propagande niektorých politických strán – nadpriemernú podporu.
Výhodou európskeho priestoru je aj ochrana pracovného prostredia. V tejto analýze sme identifikovali skôr ochrannú funkciu EÚ práv spotrebiteľov, aj zamestnancov. Samozrejme, táto ochrana nie je dokonalá a mnohé úlohy sú v právomoci národných vlád, vrátane našej. Slovensko vedie v rebríčku napätých (namáhavých) pracovných miest, čo súvisí aj s veľmi nízkou odborovou organizovanosťou a nedostatočnými investíciami do výskumu a vývoja a infraštruktúr.
Vzdelávací systém generuje zamestnancov s príliš vysokou kvalifikáciou vzhľadom na obsadzované pracovné miesta. Možnosti celoživotného vzdelávania sú obmedzené. Zdá sa, že Slovensko – v porovnaní s úspešnými novými členskými štátmi únie – dostatočne nevyužíva možnosti svojho členstva v Únii. Problémom môže byť zanedbané inštitucionálne prostredie, pritom budovanie inštitúcií bola jedna z podmienok vstupu do EÚ. Rovnako chýba delegovanie a skutočná decentralizácia kompetencií a financií.
Na základe našich zistení odporúčame v nasledujúcich rokoch zmeny v kľúčových politikách štátu:
• posilniť nezávislosť a efektivitu inštitúcií a inštitucionálneho prostredia, odstraňovať zbytočnú byrokraciu a umelé prekážky,
• posilniť decentralizáciu rozhodovania a financovania, vrátane využívania kohéznych fondov,
• posilniť kompetentnosť a zameranie centrálnej vlády na prioritné národné politiky,
• zvyšovať prosperitu obyvateľstva posilňovaním práv zamestnancov, pokrytia kolektívnymi zmluvami a ich odborovej organizovanosti,
• a hlavne navrhnúť nový ekonomický model Slovenska smerom k vyššej pridanej hodnote a konvergencii zárobkov k vyspelým štátom EÚ
Odkaz na celú analýzu:
Autori:
Ján Košč
Anton Marcinčin